O MNE

Som panička jazvečíčky Joyky a kólie Corliss.
To je moje najdôležitešie poslanie.
Okrem toho som ešte 20-ročná študentka Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, kde študujem špeciálnu pedagogiku.
Som sestra piatich súrodencov a prvorodená dcéra mojej maminky a ocka, ktorá obýva jeden byt spolu so všetkými vyššie menovanými a ešte morským prasaťom Lálou. Divočina a dobrá príprava pre život, verte mi. :)

Ja a psy je román, ktorý začal kedysi veľmi dávno. Ja si to už nepamätám. Keď som sa naučila chodiť a rozprávať, rýchlo som to zúžitkovala v prvopočiatkoch mojich kynologických aktívít. Vonku som behala za každým psom, čupla si a konštatovala "To je psík" alebo "To je sučka".
No a potom som chcela toho svojho. Prosila som a prosila a prosila a prosila..........................a prosila.
Doprosila som sa v deň svojich trinástich narodenín, kedy povedali dobre. K môjmu prvému psovi som sa dostala tak, že som otvorila prvý inzertný časopis a zavolala na prvý inzerát a priviezla si domov prvorodené šteniatko jazvečíka bez PP. JOYU. Dňa 17.10.2000 sa to začalo.
Joyka je trošku prerastená a vypasená (teda, to sú svaly, nie tuk:)) a veľmi typická jazvečíčka, aj keď nie dokazateľne. Tvrdohlavá a svojrázna a ja ju veľmi ľúbim. Vychytala všetky moje decké a pubertiacke výchovné chyby, ale prežila v relatívnom zdraví a zocelená. Dnes, vo veku svojich ôsmych rokov, sa konečne dočkala primeraného ocenenia svojich schopnosti a zložila, v podstate sama, SOP-ku, agilití, teší sa zo života, keď ju panička odbremení od náhubku (to len keď nie sú na blízku žiadni yorkovia) a rozhodne sa nechystá do dôchodku.

V novembri v roku 2000 som sa v Nitre na výstave psov zoznámila s týmto iným pojatím psej rasy a atmosféra a čaro výstav ma uchvátili a držia dodnes. Postupne som sa prostým kukni, zapamätaj si a skús, naučila všetko, čo viem o výstavách, chove a o mojom plemene - KÓLIACH.
K nim ma prilákala Peťka, moja naj naj kamoška od troch rokov, spolutrpiteľka v bezpsom nešťastí, neskôr v bezkóliovom nešťastí, dnes moja stále naj naj kamoška a chodiaca encyklopédia informácii o všetkom, čo sa týka psov a kólií najviac.
Sedem rokov chodenia po výstavách a spoznávania tohto úžasného plemena ma presedčilo, že kólie - spočiatku dlhosrsté a neskôr, keď som mala možnosť spoznať aj ich najbližšie príbuzné - krátkosrsté, sú pre mňa to NAJ plemeno.

V júli 2007 som si konečne splnila svoj sen, ktorý sa volá Nyitramenti X-tra Sweet – Corliss. Je to zlatá sučka dlhosrstej kólie.
Corliss je kólia mimoriadnych kvalít, čo do exteriéru, a veľkej chovnej hodnoty (v jej rodokmeni koluje krv tých najkrajších kólií Európy), tiež jej príjemná a milá povaha je pre mňa obrovskou výhrou. Preto po nej v budúcnosti plánujem odchovať šteniatka s kvalitným psom, ktorý bude minimálne taký skvelý vo všetkých smeroch ako ona. Preto som si aj založila chovnú stanicu, ktorá nesie názov Dunmairi - čo v preklade zo škótskej gaelčiny známená približne čosi ako Máriin zámok, panstvo.
Moje chovateľské, výstavé a iné plány na istý čas zabrzdilo velmi škaredé Corlissino zranenie, ale v dnešnej dobe to vyzerá veľmi nádejne, takže sa hádam už v najbližšom čase zase zapojíme do výstav, výletov, a iných aktivít.
Keďže zastávam názor, že kólia, ako pôvodné pracovné plemeno, sa nemá len vyvaľovať na gauči, mojím cieľom je prezentovať toto plemeno, nielen čo sa úžasného vzhľadu týka - na výstavách, a ako najlepšieho rodiného priateľa, ale aj ako psa, s ktorým je možné skutočne pracovať a robiť čokoľvek. Agility, dogdancing, stopy, poslušnosť, hocičo, čo baví človeka a jeho kóliu.

V myšlienkach sa moje plány rozbiehajú ďaleko do budúcnosti, kde na mňa čakajú ďalšie kólie, dlhosrsté i krátkosrsté, krásne a skvelé, a ich šteniatka, moje odchovy - pekné, zdravé, s typickými veselými povahami kólií, ktoré budú úžasnými zástupcami tohto plemeno a psami, ktorí budú robiť radosť svojím novým pánom. Toto je mojím cieľom.

Mária Janočková, júl 2008